Zrútil sa môj snový chrám.Viac lásky čaro nespoznám.Budem bĺudiť mŕtvym svetom,rozprávať to nemým kvetom.Nech nezistí nikto iný,že pykám za svoje činy.Budem kráčať ďalej sama.Veď to nie je žiadna dráma.Len rozprávka zo života,čo osudy nám často motá.Len povesť o dávnej túžbe,o otrokovi v srdca službe.Príbeh ako každý iný.Ja nevzdávam sa svojej viny.Som bojovník čo sklamal davy.Možno príde raz ten pravý,čo zachráni aj ľud celýa zapláta v srdci diery.Dovtedy sa skryjem niekde,kde budem žiť síce v biede,no nikomu viac neublížim a žiadne cesty už neskrížim.A odteraz sa zamknem v sebe.Budem o vode a chlebe.A klúč hodím do jazera,kde vyloví ho už len viera.
18. júl 2006 o 20:48
Páči sa: 0x
Prečítané: 684x
Rozprávka o tom kto sklamal
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)